Predbežné opatrenie – nová kapitola vymáhania súťažného práva na Slovensku?

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) rozčeril stojaté vody slovenského súťažné práva a vydal (podľa našich vedomostí) po takmer po 18 rokoch a prvý krát od vstupu do EÚ predbežné opatrenie. Predbežné opatrenia sú výnimočné aj európskej úrovni. Po neúspešnom predbežnom opatrení vo veci IMS Health v roku 2001, ktoré vtedajší Súd prvého stupňa zrušil, vydala Európska komisia až minulý rok predbežné opatrenie vo veci Broadcom.

PMÚ vedie konanie pre podozrenie o porušení § 8 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane hospodárskej súťaže ako aj čl. 102 písm. a) Zmluvy o fungovaní európskej únie. Samotný výrok rozhodnutia zaväzujúci podnikateľa, okrem iného, k plneniu povinností (dodávke energií), ak protistrana bude plniť svoje povinnosti (platiť za dodávky) podľa neodkladného opatrenia okresného súdu, môže vzbudiť pochybnosti o jeho určitosti a vykonateľnosti. Zaujímavejšie je však pozrieť sa na právny rámec a kritériá pre vydanie predbežného opatrenia zo strany PMÚ. Základnou otázkou je, či vôbec PMÚ môže takéto predbežné opatrenie vydať a ak áno, v akom právnom režime.

Napriek tomu, že PMÚ tento procesný nástroj historicky takmer nevyužíval, je potrebné sa prikloniť k záveru, že PMÚ má právomoc vydať predbežné opatrenie podľa § 43 správneho poriadku cez odkaz na jeho subsidiárnu aplikáciu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Predbežné opatrenie je rozhodnutie dočasného charakteru prijímané v potrebnom rozsahu v rámci správneho konania, ktoré sa stáva vykonateľné jeho oznámením adresátovi. V súťažnom kontexte, typicky v prípade zneužívania dominantného postavenia alebo vertikálnej dohody, bude predovšetkým ukladať podnikateľovi niečo vykonať (napr. niečo dodávať, ak doteraz odmietal) alebo od niečoho upustiť (napr. od vymáhania zakázanej doložky v zmluve). Predmetné ustanovenie správneho poriadku je stručné a nemenilo sa od jeho prijatia. Podľa doktríny a judikatúry sú kritériá pre prijatie predbežného opatrenia naliehavosť a verejný záujem, a to pri dodržaní základných ústavných limitov.

Je dôležité na tomto mieste uviesť štandardy kladené na Európsku komisiu pri vydávaní predbežných opatrení (interim measure) podľa čl. 8 Nariadenia Rady č. 1/2003. Predovšetkým ide o preukázanie prima facie porušenia súťažného práva v hlavnom konaní, naliehavosti opatrenia a hrozby vážnej a nenapraviteľnej ujmy pre súťaž (nie pre adresáta údajného protisúťažného konania), a to aj po zvážení záujmov ostatných relevantných osôb, najmä však podnikateľa, na koho sa má opatrenie vzťahovať. Musia byť pritom zachované základné procesné pravidlá (prístup do spisu, výzva pred vydaním rozhodnutia, možnosť vyjadriť sa na ústnom pojednávaní a možnosť súdneho prieskumu). Je zrejmé, že materiálne aj procesné štandardy, ktoré musí Európska komisia spĺňať, sú vyššie ako vyplývajú pre PMÚ z § 43 správneho poriadku. Je otázka predbežného opatrenia v konaní o porušenie čl. 102 pred PMÚ vyslovene otázka slovenskej procesnej úpravy alebo je potrebné, aby predbežné opatrenie vydané PMÚ zodpovedalo aj požiadavkám kladeným na predbežné opatrenie európskym právom?

Podľa čl. 5 Nariadenia Rady č. 1/2003 môže PMÚ nariadiť „dočasné opatrenie“, ak uplatňuje európske súťažné právo (čl. 101 and 102). Ako bolo už judikované na európskej úrovni (napr. Tele2 Polska), predmetný článok je priamo aplikovateľný. Bez ohľadu na lokálne právo môžu súťažné autority členských štátov prijímať rozhodnutia tam uvedené. To znamená aj v prípade, ak takú možnosť podľa národného práva nemajú alebo ak by dokonca bola v rozpore s národným právom. Taliansky súťažný úrad tak vydal dočasné opatrenie (Merck), hoci podľa talianskeho práva na to nemal právomoc. Mal za to, že preukázal prima facie porušenie súťažného práva ako aj naliehavosť prijatia opatrenia.

Aj keď sa jedná v prípade predbežného opatrenia o procesné opatrenie, ktoré sa technicky spravuje národným právom, jednotná a účinná aplikácia európskeho súťažného práva národnými súťažnými autoritami a súdmi je jedným zo základných cieľov Nariadenia Rady č. 1/2003. Aplikovanie procesného opatrenia zvereného európskym právom národnej súťažnej autorite bez akéhokoľvek, aspoň minimálneho, európskeho štandardu by bolo v rozpore s jednotnou aplikáciou európskeho práva. Aj Európska sieť pre hospodársku súťaž (ECN) spomína svojom odporúčaní aspoň dve základné požiadavky pre národné súťažné autority pri prijímaní predbežných opatrení, a to preukázanie prima facie porušenia súťažného práva a naliehavosť situácie.

V slovenskom kontexte by preto podľa nášho názoru PMÚ mal nad rámec gramatického znenia § 43 správneho poriadku v konaní o porušení čl. 102 Zmluvy o fungovaní európskej únie dbať o dodržanie európskeho štandardu prima facie preukázania porušenia súťažného práva a zdôvodnenia naliehavosti, kde existuje riziko vážneho a nenapraviteľného narušenia hospodárskej súťaže. Tieto štandardy bude potrebné v každom prípade zahrnúť do novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorá bude transponovať ECN Plus Smernicu. Ak sa však nezmení nič na procesnom postupe, tak PMÚ bude môcť na rozdiel od Európskej Komisie prijať predbežné (dočasné) opatrenie pár dní po začatí konania, bez vyjadrenia podnikateľa, ktorého sa týka, bez výzvy pred vydaním rozhodnutia a bez pojednávania.

Najbližšie obdobie preukáže, či v nedávnom prípade išlo skôr o výnimočný prípad alebo nás PMÚ prekvapí svojím apetítom po ďalších predbežných opatreniach.