Legal shorts Február 2022

Na jednej strane na uvoľnenie pravidiel tele-marketingu na strane druhej Robinsonov zoznam

Podľa nového zákona o elektronických komunikáciách je možné od 01.02.2022 využívať tele-marketing formou volania človek-človek, teda s aktívnou účasťou človeka na strane volajúceho, a to aj bez predchádzajúceho súhlasu volaného.

Nový zákon však prináša aj určité obmedzenia. Od 01.08.2022 budú musieť spoločnosti využívajúce tele-marketing používať telefónne čísla obsahujúce predčíslie osobitne určené pre marketingovú komunikáciu. Volaný tak už podľa čísla bude vedieť rozoznať, že sa jedná o marketingový hovor.

Následne od 01.11.2022 bude zriadený tzv. Robinsonov zoznam, ktorý bude obsahovať telefónne čísla na ktoré nebude možné volať za účelom priameho marketingu. Každý užívateľ tak bude môcť dobrovoľne uviesť svoje číslo v danom zozname alebo namietať marketingové volanie priamo volajúcemu.

Trvalé zbavenie sa nevyžiadaných telefonátov však nebude také jednoduché, nakoľko nové pravidlá zavádzajú radu výnimiek, ktoré uvoľňujú pravidlá tele-marketingu.  Jednou z najkontroverznejších je možnosť tzv. „navolávania súhlasov.“ Ide o možnosť znovu kontaktovať osoby za účelom  opätovného získania ich súhlasu s tele-marketingom resp. za účelom odvolania ich námietky voči marketingovej komunikácií.  

Keď na celkovom kontexte reklamy (reklamnej kampane) záleží

Rada pre reklamu v rozhodnutí o internetovej reklame týkajúcej sa ľanového oleja opätovne potvrdila, že je potrebné posudzovať reklamné tvrdenia v celkovom kontexte reklamy (marketingovej kampane). V tejto súvislosti je nevyhnutné posudzovať vo vzájomných súvislostiach nielen názov článku, ale aj celý článok. Skutočnosť, že samotný článok sa nachádzal v sekcii „blog“ e-shopu zadávateľa nemá na posúdenie uvedeného žiadny dopad - naviac ako samotný článok (blog) nabáda na kúpu konkrétneho produktu priamo od zadávateľa.

S predmetným záverom Rady pre reklamu sa je možné jednoznačne stotožniť, nakoľko aktivita zadávateľa spĺňa základné definičné znaky pre reklamu a to konkrétne (i) ide o iniciatívu podnikateľa s cieľom majetkového prospechu, (ii) poskytuje sa informácia o konkrétnom produkte, a zároveň (iii) cieľom je jednoznačne ovplyvniť správanie spotrebiteľov.      

Zároveň Rada pre reklamu mala za to, že článok na webe zadávateľa obsahujúci headline „Ľanový olej porazí aj rakovinu“ ako aj ďalšie tvrdenia nachádzajúce sa v článku, predstavuje neprípustnú reklamu, nakoľko môže u spotrebiteľa vyvolať dojem, že produkt môže mať liečebné účinky, čo však nebolo zadávateľom preukázané a to najmä v kontexte Zoznamu schválených zdravotných tvrdení o potravinách (vedených Európskym úradom pre bezpečnosť potravín).

Nestačí vrátiť pokutu, treba zaplatiť aj úroky

Európska komisia vrátila časť 30 miliónovej pokuty uloženej spoločnosti Deutsche Telekom za zneužívanie dominantného postavenia, a to na základe rozsudku Všeobecného súdu, ktorý výšku predmetnej pokuty znížil. Odmietla jej však zaplatiť prislúchajúce úroky z omeškania, ktoré si spoločnosť nárokovala za obdobie od zaplatenia pôvodnej výšky pokuty do vrátenia jej časti v zmysle rozsudku Všeobecného súdu.

Deutsche Telekom tento postup napadol na Všeobecnom súde EÚ, ktorý v rozsudku vo veci Deutsche Telekom AG č. T‑610/19 konštatoval, že spoločnosti Deutsche Telekom vznikla škoda, a to vo výške nezaplatených úrokov z omeškania zo sumy, o ktorú Všeobecný súd znížil pôvodnú pokutu. Úroky z omeškania mali byť počítané odo dňa uhradenia pôvodnej pokuty do dňa vrátanie finančných prostriedkov zo strany Európskej komisie.  

Predmetný rozsudok tak stanovuje jasné pravidlo, že v prípade uloženia pokuty, ktorej výška je po zaplatení následne znížená, nie je postačujúce vrátiť takúto časť pokuty, ale je potrebné zaplatiť prislúchajúce úroky z omeškania. 

Nové opatrenia proti bezdôvodným námietkam vo verejnom obstarávaní

V praxi sa často stáva, že v procese verejného obstarávania je inštitút námietok proti postupom vo verejnom obstarávaní zneužívaný. Zneužívanie má podobu rôznych foriem obštrukcií, šikany, či tzv. „námietkového filibusteringu“, pri ktorom nie je dôležitý obsah námietok, ale zahltenie obstarávateľa a v konečnom dôsledku spomalenie samotného verejného obstarávania.

Podľa novely zákona o verejnom obstarávaní môže Úrad pre verejné obstarávanie zastaviť konanie o námietkach v prípade, ak budú námietky „zjavne nedôvodné“. Nový dôvod zastavenia konania o námietkach predstavuje prevenčný nástroj voči zneužívaniu práva na ich podávanie. Podľa novely každý, kto podá zjavne nedôvodnú námietku zodpovedá za škodu, ktorú tým spôsobí a takisto mu v prospech štátu prepadne kaucia, ktorú pri podaní námietky zloží.

Je však otázne akú mieru prísnosti a aké kritéria zvolí Úrad pre verejné obstarávanie pri posudzovaní či ide o štandardnú námietku, ktorá je bežnou súčasťou revízneho postupu, alebo či ide o námietku, ktorá má bezdôvodne brzdiť proces verejného obstarávania.

Novela zákona o verejnom obstarávaní, v časti týkajúcej sa námietok, bude účinná od 31.03.2022.

Cezhraničná preprava odpadov

Cezhraničná preprava zmesového komunálneho odpadu podlieha prísnejšiemu režimu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu. V rámci tohto procesu môžu kompetentné orgány vzniesť voči cezhraničnej preprave odpadu odôvodnené námietky.

V rozsudku č. C 315/20 vo veci Regione Veneto proti Plan Eco S.r.l z konca roka 2021 Súdny dvor EÚ ustálil, že príslušný orgán štátu odoslania môže namietať voči preprave zmesového komunálneho odpadu (položka 20 03 01), ktorý bol po mechanickom spracovaní na účely jeho energetického zhodnotenia zaradený do položky 19 12 12 (odpad, ktorý prešiel úpravou), ak nedošlo k podstatnej zmene pôvodných vlastností tohto odpadu.

V prejednávanej veci bolo podľa súdu nesporné, že mechanické spracovanie predmetného odpadu podstatne nezmenilo pôvodné vlastnosti odpadu. Súdny dvor EÚ sa tak stotožnil so záverom, že z pohľadu aplikácie právnej úpravy týkajúcej sa cezhraničnej prepravy odpadu je podstatná skutočná povaha odpadu a nie jeho formálna klasifikácia v rámci katalógu odpadov.

Efektívny boj proti úpadku – preventívna reštrukturalizácia

V procese parlamentného schvaľovania sa momentálne nachádza návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý má okrem iného zaviesť možnosť tzv. preventívnej reštrukturalizácie.  

Preventívna reštrukturalizácia by bola dobrovoľná a išlo by o efektívny spôsob akým by sa zabránilo úpadku dlžníka – právnickej osoby a jeho riešeniu jedným z náročnejších insolvenčných konaní. 

Preventívna reštrukturalizácia môže mať verejnú alebo neverejnú podobu, pričom v oboch prípadoch ju schvaľuje súd. Pri rozhodnutí súdu o povolení verejnej preventívnej ochrany poskytne dlžníkovi tzv. dočasnú ochranu, počas ktorej nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz, povoliť reštrukturalizáciu a v zásade voči nemu nemožno viesť exekučné konanie.

V prípade neverejnej preventívnej reštrukturalizácie pôjde v podstate o dohodu dlžníka, ktorému hrozí úpadok s jeho veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banke Slovenska, napr. bankami.

Preventívna reštrukturalizácia tak umožní podnikateľovi pokračovať v jeho činnosti a môže pomôcť predísť úpadku či konkurzu.

Zákon je momentálne v druhom parlamentnom čítaní a jeho účinnosť je navrhovaná od 1.5.2022 resp. niektorých jeho častí od 17.7.2022.

Posilnená ochrana mužov - otcov

Novela zákonníka práce má v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa priniesť porovnateľnú ochranu mužom, akú v súčasnosti požívajú ženy.

V súčasnosti je zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe limitovaný jedine vo vzťahu k ženám - tehotným, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám. Pracovný pomer totiž môže v skúšobnej dobe skončiť len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom a musí ho náležite odôvodniť, inak je neplatné.

Novelou sa má ochrana pred skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zabezpečiť už aj mužom s cieľom zabezpečiť im rovnaké právo (ako ženám) na starostlivosť o narodené dieťa. Zamestnávateľ tak bude môcť skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe so zamestnancom - mužom na otcovskej dovolenke len za rovnakých podmienok, aké platia v súčasnosti  vo vzťahu k ženám.

Navrhovaný termín účinnosti novely je 1.8.2022.