Legal shorts December 2021

Zmeny vo „whistleblowing programe“

Aktuálne pripravovaná novela zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti tzv. „whistleblowing“, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.5.2022, má priniesť tak nové povinnosti zamestnávateľov, ktoré budú musieť zaviesť do svojho interného whistleblowing programu ako aj rozšírenie subjektov, ktoré budú mať povinnosť zaviesť takýto funkčný program.

Whistleblowing programy budú musieť od mája 2022 upraviť okrem iného podrobnosti o opatreniach proti bráneniu v oznamovaní protispoločenskej činnosti a tiež opatreniach na odstránenie prípadných nedostatkov, ktoré sa zistili pri preverovaní oznámení o protispoločenskej činnosti.

Novela prináša takisto povinnosť upraviť systém vzdelávania a motivácie zamestnancov k využívaniu možnosti oznamovať protispoločenskú činnosť.

Povinnosť mať whisteblowing program sa podľa pripravovaného návrhu novely bude vzťahovať nielen na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov a orgány verenej moci ale aj na tých, ktorí poskytujú finančné služby a tiež služby v oblasti bezpečnosti dopravy a životného prostredia.

Návrh zákona je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní, jeho obsah sa preto môže meniť.

Vek ako nový dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa

Ústavný súd pozastavil účinnosť novely Zákonníka práce, ktorá mala platiť od 1.1.2022.

Zmena sa týkala možnosti zamestnávateľa skončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom, ktorý dovŕšil 65 rokov a súčasne dosiahol vek určený na starobný dôchodok. Okrem týchto dvoch kritérií nemuseli byť splnené žiadne iné podmienky na možnosť dania takejto výpovede, napríklad nemuselo zo strany zamestnanca dôjsť k neuspokojivému plneniu pracovných úloh. Zamestnávateľ takisto nemusel ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu.

Pri takto skončenom pracovnom pomere, by pracovný pomer skončil uplynutím štandardnej výpovednej doby a zamestnancovi by patrilo takisto odstupné vo výške podľa počtu odpracovaných rokov.

Dovŕšením veku zamestnanca by vznikla jeho zamestnávateľovi možnosť, nie povinnosť, skončiť s ním pracovný pomer. Dovŕšenie veku by teda neviedlo k automaticky k uplatneniu tohto výpovedného dôvodu.

Teraz je na parlamente, aby dal zamýšľané zmeny do súladu so závermi Ústavného súdu.

Zmeny v nakladaní s nebezpečným odpadom

Jedna z posledných noviel zákona o odpadoch priniesla podnikateľom viacero noviniek v oblasti nakladania s nebezpečným odpadom. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, subjekty ktoré nakladali s nebezpečným odpadom, ktorého množstvo presiahlo v súhrne 1 tonu ročne, potrebovali na túto činnosť osobitný súhlas.

Na základe novoprijatej právnej úpravy stratil tento súhlas k 1. novembru 2021 platnosť a nakladatelia, ktorí činnosť nakladania s nebezpečným odpadom nevykonávajú ako súčasť inej činnosti, na ktorú im bol udelený súhlas alebo autorizácia, sú povinní zaregistrovať sa na príslušnom orgáne ako nakladatelia s nebezpečným odpadom.

Predmetná novela má za cieľ znížiť administratívnu záťaž, tak na strane podnikateľských subjektov, ako aj na strane príslušných orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva, nakoľko v mnohých prípadoch nakladania s nebezpečným odpadom nahrádza administratívne náročné konanie jednoduchšia registrácia.

Konateľ a prokurista spolu nekonajú

V praxi sa často stretávame s otázkou, ako možno upraviť spôsob konania v mene spoločnosti a či je jedným z dovolených spôsobov kombinácia konania prokuristov a konateľov. Ide o bežnú situáciu v prípade potreby komplexnejšej úpravy vzťahov medzi jednotlivými spoločníkmi v „sro“. Aj napriek bežnosti tejto otázky nebola odpoveď zo strany registrujúcich súdov jednotná.

V zmysle právnej vety Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 63/2021 nie je spoločné konanie konateľa a prokuristu za spoločnosť možné. Tento záver je odôvodnený okrem iného znením Obchodného zákonníka, podľa ktorého právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Spojka „alebo“ teda vylučuje konanie právnickej osoby štatutárnym orgánom a zároveň zástupcom, ktorým je aj prokurista.

Právna veta obsiahnutá v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu 6/2021 teda odpovedá na pomerne častú otázku týkajúcu sa usporiadania vnútorných vzťahov v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Prípustnosť domáhania sa náhrady škody od dcérskej spoločnosti v prípade porušenia súťažného práva jej materskou spoločnosťou

Zo záverov nedávneho rozsudku Súdneho dvora EÚ č. C-882/19 vo veci Sumal vyplýva, že poškodený z protisúťažného konania podnikateľa môže podať žalobu o náhradu škody aj proti dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti, ktorej sa samotné rozhodnutie netýka. Podmienkou je, aby tieto dve spoločnosti tvorili jednu hospodársku jednotku.

Uvedenie dcérskej spoločnosti v samotnom rozhodnutí o porušení pravidiel hospodárskej súťaže nie je podmienkou na uplatňovanie si náhrady škody voči nej.

Podmienkou na úspech pri takomto uplatňovaní si škody je, že medzi dcérskou a materskou spoločnosťou existuje ekonomické, organizačné a právne prepojenie a takisto, že existuje prepojenie medzi aktivitou dcérskej spoločnosti a záležitosťou, ktorá predstavovala porušenie pravidiel hospodárskej súťaže jej materskou spoločnosťou.

Právo dcérskej spoločnosti uplatniť právo na obhajobu sa však zaručuje. Môže sa preto okrem iného pokúsiť preukázať, že nepatrí do jednej hospodárskej jednotky s materskou spoločnosťou.

Inbox reklama je priama reklama

Súdny dvor EÚ koncom novembra 2021 v rozsudku č. C-102/20 vo veci StWL konštatoval, že zobrazovanie reklamných správ v elektronickej inbox schránke vo forme, ktorá sa podobá bežnému emailu, predstavuje priamu reklamu a v zmysle Smernice o súkromí a elektrických komunikáciách si vyžaduje súhlas príjemcu s prijímaním takýchto správ.

Ak má zobrazovanie takýchto správ častý a pravidelný charakter a v prípade, že na ich prijímanie neexistuje predchádzajúci súhlas, môže byť takisto považované za vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí v zmysle Smernice o nekalých obchodných praktikách. Takéto konanie je preto možné považovať za nekalú praktiku, ktorá je zakázaná.

Uvedený rozsudok teda nepriamo vyzýva na revíziu praktík elektronického marketingu spoločností aktívnych v tomto segmente, najmä vo vzťahu zaobstarania predchádzajúceho súhlasu s odosielaním a následným prijímaním takýchto reklamných správ.