Dňa 27.1.2021 vydal Súdny dvor (SD) rozsudok vo veci Goldman Sachs, v ktorom rozšíril vyvrátiteľnú domnienku o rozhodujúcom vplyve materských spoločností na dcérske spoločnosti aj na prípady, kedy materská spoločnosť nevlastní (takmer) 100% majetkovej účasti v dcérskej spoločnosti, ale vlastní v nej všetky hlasovacie práva. Tejto materskej spoločnosti bude následne možné pripísať zodpovednosť za porušenie pravidiel jej dcérskou spoločnosťou.
V praxi záver o pripísateľnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže materskej spoločnosti vedie k tomu, že (i) 10%-ný strop na uloženie pokuty vyrátaný z obratu materskej spoločnosti bude omnoho vyšší (najmä pri investičných spoločnostiach) ako by to bolo len v prípade dcérskej spoločnosti, (ii) súkromní žalobcovia si môžu uplatňovať náhradu škody aj voči materskej spoločnosti zodpovednej za konanie jej dcérskej spoločnosti a (iii) na materskú spoločnosť sa v prípade budúcich porušení súťažných pravidiel bude vzťahovať recidíva ako priťažujúca spoločnosť.
S poukazom na doterajšiu ustálenú judikatúru SD v uvedenom rozsudku potvrdil, že správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti, ak dcérska spoločnosť neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale vykonáva nad ňou rozhodujúci vplyv jej materská spoločnosť. Rozhodujúci vplyv sa posudzuje na základe zohľadnenia hospodárskej reality všetkých relevantných okolností súvisiacich s hospodárskym, organizačným a právnym prepojením týchto dvoch entít. Rozhodujúci vplyv sa posudzuje ako celkový katalóg oprávnení, ktoré má materská spoločnosť, pričom ten môže byť daný aj v prípade, ak jednotlivé oprávnenia materskej spoločnosti rozhodujúci vplyv nezakladajú. Takisto platí, že nie všetky oprávnenia materskej spoločnosti predstavujú práva, s ktorými je spojený rozhodujúci vplyv na dcérsku spoločnosť. Ide napríklad o práva, ktoré slúžia iba na ochranu investície materskej spoločnosti, s ktorými na účely súťažného práva nie je spojené právo vykonávať rozhodujúci vplyv.
Na účely zjednodušenia posudzovania rozhodujúceho vplyvu ustálená judikatúra, na ktorú sa odvoláva aj SD v predmetnom rozsudku, zaviedla vyvrátiteľnú domnienku, že ak materská spoločnosť, či už priamo alebo nepriamo, vlastní 100 % alebo takmer 100 % majetkovej účasti vo svojej dcérskej spoločnosti, takáto materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou. V dôsledku uplatnenia tejto domnienky môže následne súťažná autorita pripísať materskej spoločnosti spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená jej dcérskej spoločnosti.
Na materskej spoločnosti leží dôkazné bremeno, a teda je povinná preukázať opak vyvrátiteľnej domnienky a síce, že jej dcéra spoločnosť sa na trhu správala nezávisle. Ak nie je domnienka vyvrátená, je súťažná autorita oprávnená vyvodiť zodpovednosť materskej spoločnosti bez potreby predloženia akéhokoľvek dodatočného dôkazu.
Uplatnenie vyvrátiteľnej domnienky slúži na zjednodušenie dôkaznej situácia autoritám aplikujúcim súťažno-právne normy. Ak však nie sú naplnené podmienky na uplatnenie tejto domnienky neznamená to automaticky, že materská spoločnosť nevykonáva rozhodujúci vplyv nad dcérskou spoločnosťou. Rozhodujúci vplyv bude ale potrebné zo strany súťažných autorít preukázať inými dôkazmi.
Prínosom rozsudku vo veci Goldman Sachs je objasnenie, že vyvrátiteľnú domnienku možno použiť nielen vo vzťahu k vlastníctvu (takmer) celej majetkovej účasti v dcérskej spoločnosti, ale aj v prípade, ak materská spoločnosť vlastní v dcérskej spoločnosti všetky hlasovacie práva. Uvedený posun je daný tým, že vyvrátiteľná domnienka vplyvu sa nezakladá na formálnom vlastníctve drvivej väčšiny majetkovej účasti v dcérskej spoločnosti, ale na miere kontroly, ktorú materská spoločnosť uplatňuje nad dcérskou spoločnosťou cez toto vlastníctvo. SD práve preto judikoval, že vyvrátiteľnú domnienku bude možné použiť takisto v situácii, keď materská spoločnosť síce nevlastní 100% alebo takmer 100% majetkovej účasti dcérskej spoločnosti, ale vlastní všetky hlasovacie práva spojené s akciami svojej dcérskej spoločnosti, na základe ktorých je schopná určiť obchodnú a hospodársku stratégiu dcérskej spoločnosti, a teda uplatňovať rozhodujúci vplyv na jej správanie. Materská spoločnosť je tu v situácii, ktorá je analogická situácii spoločnosti, ktorá vlastní celú alebo takmer celú majetkovú účasť dcérskej spoločnosti.
SD vo svojom rozsudku spája aplikáciu vyvrátiteľnej domnienky s vlastníctvom všetkých hlasovacích práv. Keďže sám SD akcentoval analogické použitie domnienky vplyvu v prípade, keď materská spoločnosť vlastní celú alebo takmer celú majetkovej účasti v dcérskej spoločnosti, aj na situáciu s hlasovacími právami, dá sa predpokladať, že uvedenú doktrínu o pripísateľnosti správania dcérskej spoločnosti materskej spoločnosti bude možné aplikovať aj v prípade vlastníctva takmer všetkých (nie všetkých) hlasovacích práv.
V Slovenskej republike sa v rámci legislatívneho procesu momentálne rieši prijatie úplne nového zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Súčasťou novej legislatívy je jednak obsahové zjednotenie pojmu „podnikateľ“ s pojmom „undertaking“, termínom už vyloženým aplikačnou praxou práva Európskej únie, na ktorý sa vzťahuje doktrína rozhodujúceho vplyvu a zároveň sa do nového zákona priamo zavádza spoločná a nerozdielna zodpovednosť účastníkov konania, ktorí sú súčasťou jedného podnikateľa, t.j. jednej ekonomickej skupiny. Rozsudok vo veci Goldman Sachs preto nadobúda relevanciu aj na prípady posudzované Protimonopolným úradom nielen podľa práva Európskej únie.
Rozsudok SD vo veci Goldman Sachs opätovne zdôraznil dôležitosť vnútornej štruktúry a politiky ekonomických skupín. Dôkladné nastavenie interných vzťahov v rámci ekonomickej skupiny, komplexný corporate governance, ako aj otázka hlasovacích práv, z ktorých bude vyplývať väčšia autonómia v rozhodovaní dcérskej spoločnosti, sú nevyhnutné pre manažovanie rizika pripísateľnosti porušenia súťažných pravidiel materským spoločnostiam a súvisiacich negatívnych následkov. Kvalitný compliance programu a školenia zamestnancov sú samozrejmosťou.